Preskočiť na hlavný obsah

Likér z bobúľ bazy čiernej

 


O liečivých vlastnostiach bazy čiernej som už písala pri sirupe z jej nádherne voňavých bielych kvetov.

Ako je známe, ker bazy čiernej je liečivý od kôry, cez kvety, listy až po lahodné plody.

Baza čierna má veľký význam aj pri rituáloch, mystike keďže je to ker ktorý chráni pred zlými silami, duchmi, búrkou...

Je zaujímavé že baza je jedovatá aj liečivá, biela (kvety) aj čierna (plody).  

Naši predkovia si chránili ker bazy čiernej, verili, že bohovia si vybrali ich záhradu, dvor, či pozemok na ochranu. Ker sa nesmel spáliť či vytnúť.

Či veríte alebo nie na duchovno či mystické bytosti a javy, určite uverte liečivým účinkom bazy čiernej.

✔️ má antibakteriálne, antibiotické a antivírusové účinky

✔️ pôsobí protizápalovo

✔️ má detoxikačné účinky

✔️ podporuje imunitný systém

✔️ podporuje trávenie, upravuje stolicu, odstraňuje zápchu a plynatosť

✔️ pri chrípke podporuje potenie

✔️ močopudné účinky

✔️ čistí obličky a močové cesty

✔️ uvoľňuje z tela kyselinu močovú

✔️ udržiava zdravé dýchacie cesty

✔️ eliminuje zápaly 

✔️ skvelá pri nádche, kašli, zahlienení, chrípke, alergii, bronchititíde

✔️ upokojuje nervový systém

✔️ eliminuje stres

✔️ zmierňuje kŕče (aj brucha)

✔️ osvedčila sa pri liečení migrény, pri bolesti trojklanného nervu, chrbtice aj kĺbov  


Na likér potrebujeme:

1 kg plodov bazy čiernej (len čierne bobuľky bez stonky) 

1,5 l vody

1 kg kryštálový cukor

1/2 litra rumu alebo vodky (ja som použila rum)

Ja som mala trochu černíc z našej záhrady, tak som ich pridala do likéru. Je skvelý.

Očistené, umyté bobuľky bazy čiernej povaríme vo vode 15 minút. Na fotke v hrnci sú aj černice.


Po uplynutí času, bobule scedíme do druhého hrnca. Plody cez sitko nepasírujeme len vytlačíme šťavu.

Prisypeme cukor a necháme prejsť varom.

Po vychladnutí nalejeme alkohol. Rozlejeme do fliaš a necháme niekoľko dní na tmavom mieste prepojiť chute.


Na zdravie 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Najlepšia maková plnka do závinu

  Makový závin patrí medzi naše najobľúbenejšie sladké kysnuté koláče. Mak je nielen zdravý vďaka železu a iným prospešným látkam ale je veľmi variabilný v používaní v dezertoch. Podľa tohto receptu si môžeme pripraviť aj orechovú plnku. Potrebujeme: 200 gramov mletý mak 100 gramov cukor kryštál 100 ml mlieka 1 Pl džemu (ja používam slivkový) pri orechovej plnke môžme vynechať  Podľa chuti kľudne pridajte citrónovú kôru či kvapnúť trochu rumu 😉 Mlieko zohrejeme a zalejeme mak s cukrom. Premiešame a pridáme džem. Teraz môžeme pridať aj kôru z citróna či spomínaný rum. Opäť zamiešame. Necháme vychladnúť. Makovú plnku rozotrieme na cesto. Koláč zvinieme tak že najprv si preložíme boky cesta aby nám plnka nevypadla či nevytiekla. Zrolujeme cesto a prenesieme na plech vyložený papierom na pečenie. Necháme podkysnúť podľa receptu. Kváskové dve hodiny. Druhý som urobila s kakaom. Ten je jednoduchší. Rozvaľkáme cesto, potrieme roztopeným maslom, cez sitko posypeme kakaom a práškovým ...

Parené knedle (kváskové)

Mexický guláš, sviečková, kôprova či chrenová omáčka to sú len niektoré jedlá ku ktorým k dokonalosti chýba už iba knedľa. Domáca knedľa parená je jednoduchá a tá kupovaná sa s ňou nedá vôbec porovnať. S kváskom a s láskou urobená knedľa zaručí spokojnosť a plné bruchá. Prečo si nedovoliť malý luxus v nadýchanom kúsku knedle? Vlastne jeden kúsok na tanieri určite bude málo.  Jemná, výborná, roky obľúbená a teraz aj kvásková parená knedľa čaká na vašu spokojnosť. Potrebujeme: Rozkvas 150 gramov polohrubej múky 150 gramov vody 150 gramov Lievito madre (alebo 1 Pl kvásku ražného) Cesto 350 gramov polohrubej múky 100 gramov mlieka 1 ks vajce 10 gramov oleja 1 kl soli Madre si najprv dobre rozmiešame vo vode. Pridáme múku a zmiešame všetko na hustejšie cesto. Necháme na linke celú noc. Ráno pridáme ostatné ingrediencie a mixérom vymiesime cesto. Necháme 2 hodiny kysnúť.  Po 2 hodinách si cesto rozdelíme na dve rovnaké časti. ...

Svätomartinské rožteky

Známe sladké rožteky (v Čechách rohlíčky) , ktoré sa piekli najmä v minulosti a piekli sa v deň svätého Martina. Boli súčasťou výslužky pre čeľaď a služobníctvo, ktoré končilo službu u hospodára. Martinské rožteky môžeme nájsť aj pod názvom Martinské podkovy, Martiny, Zahýbaky, Roháče, či Vandrovnice. Posledný názov práve súvisí s vandrovaním sluhov do služieb iného gazdu. Svätomartinské rožteky dostávali ako odmenu aj koledníci za martinskú koledu. Na Martina sa v niektorých krajinách konajú jarmoky, trhy a hody v obciach, kde majú kostol zasvätený práve svätému Martinovi. S menom Martin si spájame aj pranostiku: "Martin na bielom koni", kedy očakávame poletovanie prvých snehových vločiek. Martinské rožteky sa pečú najmä u našich susedov v Čechách, ale určite treba vyskúšať toto jemné krehké sladké pečivo. Je to naša tradícia, minulosť... a treba si pripomínať zvyky našich predkov aspoň takouto formou. Rožteky môžeme plniť slivkovým lekvárom, tvarohom, makovou či orechovou p...